CHER:
Vyšli sme s chalanmi von, dvojčatám som
povedala, nech idú do auta.
„Počkajte tu, hneď sa vrátim.“ Povedala som im
a vbehla som naspäť dnu.
„Arianna, ja pôjdem s nimi, pretože oni sa
prisťahovali len včera a nepoznajú to tu.“
„Aj my sme sa prisťahovali len včera.“
„Áno...ale ja som tu bývala už aj predtým.“
Rýchlo som si vymyslela výhovorku.
„Aha, okej. Aj tak budem musieť pomáhať ocovi,
buď rada, že sa tomu vyhneš.“ Spravila vtipnú grimasu a usmiala sa na mňa.
„Som. Dobre, ahoj!“ zasmiala som sa. vybehla
som zas von a nastúpila na miesto pri Zaynovi. Zayn zaradil rýchlosť
a vyšli sme na cestu. Vedel, že je zle, tak sa radšej nič nepýtal.
„Odboč.“ Ozvala som sa zrazu.
„Ale tam je les!“
„Povedala som ODBOČ!“ skríkla som a on
hneď strhol volant.
„Fajn a čo teraz?!“
„Zastav.“ Povedala som a on v momente
vypol motor. Vystúpila som a tresla som z dvermi.
„Vystúp!“ prudko som mu otvorila dvere, že som
ich skoro odtrhla. To by ale bolo vysvetľovačiek. Vystúpil z auta
a postavil sa vedľa.
„Vy počkajte tu.“ Povedala som dvojičkám.
„Nechystám sa vystúpiť.“ Povedali naraz.
„Poď.“ Schmatla som ho za ruku a ťahala
preč.
„Hej, prestaň!“ chytil ma za ruku
a prehodil si ma cez rameno. Chrbtom som dopadla na zem, ale hneď som
vstala.
„Zbláznil si sa?! len kvôli tomu, že ťa Harry
vyrušil v tvojom ’cuckaní‘ si mi skoro pokazil moju pol ročnú snahu
neprezradiť sa!“ odrazila som ho od seba.
„Aj tak raz zistí, že nestarneš!“ pribehol ku
mne a skoro ma zapichol do zeme, keby nie som rýchlejšia. Uhla som sa mu
a podkopla som mu nohy. Padol na zem a ja som si naňho sadla.
„Raz to zistí.“ Povedal už kľudným hlasom.
„Ja viem.“ Udrela som ho do tváre. Chytil ma za
plecia a cez hlavu si ma prehodil preč. Teraz si pre zmenu on sadol na
mňa.
„Tak keď to vieš, prečo jej to nepovieš? Ona si
myslí, že máš sedemnásť.“
„Ja viem, ale čo mám robiť.“
„Sprav z nej upíra. Nebolo by na škodu,
keby žila večne.“ Zaškeril sa.
„Zayn, zbláznil si sa? to nemôžem spraviť.“
„Prečo?“
„Ja...“
„Prečo ti na nej tak záleží?“ skočil mi do
reči.
„Ja neviem! Rozumieš? Neviem!“
„Že si ju chcela najprv zabiť.“ Začal sa smiať.
„Nie!“
„No tak. Priznaj si to.“
„Dobre fajn, chcela.“
„Prečo si to nespravila?“
„Lebo...lebo ja sa na teba aj hnevám.“
„Čože? Prečo?“
„Ja som ťa neprosila o to, aby si zo mňa
spravil beštiu. Ja som nechcela byť upír.“
„Ale no. Nepovedz mi, že si toto nechcela.“
Usmial sa.
„Tak...Chcela. Vieš, ona mi pripomína mňa. Je
bláznivá, je voľná, môže si robiť čo len chce. Je človek.“ Pozrela so mu priamo
do očí. Usmial sa a zohol sa ku mne. Prilepil svoje ústa na moje. Odtiahol
sa a vstal. Pri to pomohol vstať aj mne.
„Odveziem ťa domov?“
„Nie, pobehnem si.“ Usmiala som sa naňho.
Stiahol ma k sebe a naposledy ma pobozkal, než som mu ušla preč. Za
pár sekúnd som bola pri dome. Rýchlo som vbehla do svojej izby
a prezliekla som si špinavé veci.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára