Vampire drama - 5. chapter

ARIANNA:

Keď sme došli domov, najprv som sa vydala na expedíciu, či oco náhodou neprišiel domov skôr. Potom som ich vpustila dnu. Sadli sme si do obývačky a začali sme sa rozprávať. Oni sa tam smiali na starých historkách a ja som len sedela s nechápavým výrazom v tvári.

„Idem radšej spraviť niečo jesť.“ Vstala som sa išla som malou chodbičkou do kuchyne. Počula som veľmi zvláštne syčanie.

„Hej!“ skríkla Cher. Otočila som sa a všetci sa na mňa usmievkali, ako...debili. Zdvihla som obočie a otočila som sa naspäť. Prehrabovala som sa v skrinkách a hľadala som niečo normálne jesť. A našla som čipsy! Nasypala som ich do misky a pobrala som sa naspäť za nimi.

„...takže ona to nevie?“ počula som druhú polku Zaynovej vety.

„Čo neviem?“

„Ehm...žee...Harry a Marcel sú dvojičky.“

„Ty si osprostený?“ zatvárila som sa divne.

„Hej! Nehovor mi, že som sprostý!“ prudko vstal.

„Dobre, prepáč.“ Prevrátila som oči a sadla som si. On sa usmial a tiež si znovu sadol. Zase začali kecať a ja som sa začala nudiť, ale nedala som to najavo. Začala som si ich detailnejšie obzerať. Na Marcelovi som mohla oči nechať. On je taký...dokonalý. Presne môj typ. Taký nenápadný krásavec. Potom som oči prepla na Harryho. Ako keby si pritiahol moju pozornosť. Pozeral sa priamo na mňa, ani nežmurkol. Neviem prečo, ale len veľmi ťažko som od neho odvrátila pohľad. Zapozerala som sa na Cher a Zayna. Vážne by sa spolu hodili. Úplne ako keby boli...stvorený len jeden pre druhého. Je to zvláštne. Zapozerala som sa na ich ruky. Oni sa držali za ruky! A Cher... Cher ho škriabala po ruke až do krvi. Panebože...a on nič nerobí. Veď to je...divné. Musím sa jej to opýtať. Ale...nie teraz. To by bolo divné, čo by si pomysleli.

„Ahojte dievčatá! Som doma!“

„Panebože, ja som zabudla!“ rýchlo som vyletela z kresla a utekala k ocovi.

„Ahoj zlatko.“ Dal mi pusu na líce.

„Eh, ahoj oci...máme návštevu.“

„Vážne? Takže ste si už našli kamarátov?“

„Oci, nemám desať rokov. Máme sedemnásť, nebolo to až tak ťažké. Sú to Cheriny nejaký starý kamaráti. Nevadí, že sú tu?“ spýtala som sa nádejou v hlase.

„Nevadí. Aj tak musím ísť ešte na nákup, ale myslel som, že pôjdeš so mnou.“

„Prepáč.“

„Nevadí. Prišiel som si len pozrieť, že čo treba nakúpiť.“

„Tak, ja ti spravím zoznam a ty zatiaľ...sa choď prezliecť, alebo čo. Len mi prosím nesprav nijaký trapas.“ To posledné som zašepkala, aby to nebolo počuť.

„Neboj.“ Žmurkol na mňa. Prevrátila som oči a išla do kuchyne. Zobrala som si malý papierik a spísala som všetko potrebné a všetko, čo chcem. Prišla som naspäť k ocovi a podala som mu to.

„Tak sa maj oci.“ Vytlačila som ho von z dverí a išla naspäť k nim.

„Prepáčte.“ Ospravedlnila som sa a sadla som si naspäť.

„Čo je?“ spýtala som sa, keď som si všimla, ako na mňa všetci zízajú.

„Ale nič, nič.“ Povedal Harry a všetci pozreli inam. Oni sú vážne divný. Teda až na moju Cher. Tá je tak správne divná.

„Nechceš mi ukázať tvoju izbu?“ spýtal sa Zayn Cher. Vyvalila som na ňu oči. Snáď nebude súhlasiť.

„Jasné!“ zdvihla sa a potiahla ho za ruku.

„Adriana, ty sa zatiaľ venuj Stylesčatám.“ Usmial sa na mňa Zayn cez plece.

„Ja som Arianna.“ Opravila som ho, ale pochybujem, že to počul.

„Prepáč!“ zakričal. Preboha, on to počul. Otočila som sa naspäť k nim.

„Koľko máš vlastne rokov?“ spýtal sa Harry.

„Sedemnásť...a vy?“

„My máme devätnásť.“ Povedal Marcel a usmial sa na mňa.

„Super...“ zamrmlala som si. Ostalo trápne ticho.

„Nechceš nám tiež ukázať tvoju izbu?“ žmurkol na mňa Harry.

„Ehm, vieš, ja, no...dobre.“ nenašla som žiadnu výhovorku, tak som prikývla. Vstala som z kresla.

„Poďte.“ Kývla som rukou, aby išli za mnou.

„Choďte, ja za chvíľu prídem, ešte musím ísť na wc. Kde je tu prosím?“ ozval sa Marcel.

„Prvé dvere vľavo.“ Ukázala som na chodbu.

„Ďakujem.“ Usmial sa na mňa.

„Nie je začo. A ty poď.“ Otočila so sa Harrymu chrbtom a išla som smerom na schody. Vyšli sme schody a išli sme do mojej izby. Dvere od kúpeľne boli otvorené a na Cherinej izby tiež.

„Preboha, aspoň dvere si zavrite! Fuj.“ Spravila som dávivý zvuk a išla som jej zavrieť dvere. Zavrela som aj tie svoje a vrátila som sa naspäť k Harrymu.

„Máš peknú izbu.“ Pochválil mi ju.

„Ale, že?“

„Áno.“ Zasmial sa.

„Ďakujem.“ Otočila som sa mu chrbtom. Zase som počula to syčanie, ale odignorovala som to, asi mi len šibe.

„Hej!“ počula som výkrik a hneď som sa otočila. „Ehm...pekná izba.“ Nervózne sa ošíval.

„Ďakujem, Marcel.“ Usmiala som sa naňho.

„Však nestojte, ako teliatka a sadnite si.“ Zasmiala som sa, ale bolo to trápne, pretože som sa siala len ja.

„Hmmmm....“ ozvalo sa z vedľajšej izby. Harry sa začal smiať, Marcel prevrátil oči a mne prišlo mierne zle. Preboha, čo tam robia.

„Zaaayn?“ zakričal Harry.

„ČO?!“ zakričal rozzúrený Zayn. Aj som sa trochu zľakla a odstúpila som od dverí do kúpeľne bližšie k Marcelovi. Sadla som si vedľa neho na moju posteľ. Och môj bože, och môj bože! ON MA CHYTIL ZA RUKU! V hlave som začal skackať a výskať. No v reálnom svete som sa naňho len usmiala a on mi úsmev opätoval.

„Musíme už ísť!“ Harry si nás nevšímal.

„To si robíš srandu??!?!“ rozrazil moje dvere. Vyvalila som oči a trochu sa schovala zaňho.

„Zayn, uvedom sa!“ buchla doňho Cher. Vysmiata si sadla k nám. Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Usmial sa a pozrel na mňa.

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť, Adriana.“

„Ja som Arianna.“

„Jasné! Prepáč. Na mená nie som príliš dobrý.“ Ospravedlňujúco sa usmial. Usmiala som sa tiež.

„Dobre, Arianna, ja ich odprevadím, kľudne ostaň tu.“ Žmurkla na mňa Cher. „Poďte.“ Otočila sa.

„Hneď prídem.“ Zakričal Marcel.

„OK!“ zakričala Cher naspäť. Nechápavo som naňho pozrela. Usmial sa na mňa a chytil mi tvár do jeho veľkých dlaní. POBOZKAL MA!!!!

„Tak ahoj zajtra, v škole.“ Odtiahol sa, zamával mi a odišiel.