Vampire drama - 2. chapter

„Cheeeeeeeeeeeer! Vstávame!“ zakričala som jej do ucha.

„Čo je?!“ prudko zodvihla hlavu, až spadla z postele. Začala som sa hrozne smiať. Vošli sme do kúpeľne a ja som si začala umývať zuby. Neviem čo robila Cher, veľmi som sa na ňu nepozerala. Bola som až príliš sústredená na moje líčenie. Predsa v prvý deň musím vyzerať dobre, nie?

„Baby, poďte už! Už ideme neskoro.“ Zakričal na nás oco. Schytila som svoju tašku a zbehla som po schodoch dolu. Cher tu už bola. Nasadli sme do auta a oco zaradil brutálnu rýchlosť. Asi za päť minút sme boli pri škole. Bolo mi mierne zle a Cher sa na mne smiala. Aj oco sa mi smial! Zložila som si ruky na hrudi a prešla som do riaditeľne. Tá riaditeľka bola celkom mladá. Nie ešte taká stará, zatrpknutá, ako som očakávala. Oco s ňou debatoval, ja som si veľmi nevšímala čo hovorila. Dala nám rozvrh a poslala nás preč. Kráčali sme po chodbe a hľadali sme našu triedu.

"Omg, omg. Cher, Cher pozri ten je tááák krásny." roztápala som sa pri pohľade na toho krásneho chalana čo prešiel okolo. 
"Neviem možno mám halucinácie, ale zdalo sa mi že na mňa žmurkol. Bože asi odpadnem. Videla si ho?? Bol úžasný."
"Ale no tak. Nemusíš sa hneď zblázniť z prvého chlapca čo zbadáš." podpichovačne zahlásila medzitým, ako si ukladala veci do svojej skrinky. 
"No makaj lebo nestihneme na hodinu. A navyše musíme ešte nájsť triedu"
"Kľúúúd. Dnes sme tu prvý deň takže máme právo meškať." žmurkla na mňa a zabuchla skrinku. 
"Dobre, dobre." zasmiala som sa.
"No ukáž ten rozvrh." vytrhla mi ho z ruky. 
"A kde máš svoj?" 
"Ach neviem asi som ho stratila" povedala bezstarostne. 
"To si ho už stihla stratiť?" chytila som ju za lakeť a viedla chodbou, kým ona lúštila ten kus papiera. 
"Hm, takže budemééé..." 
"Tu." skočila som jej do reči.

"Aha áno. Kedy si si to stihla naštudovať? Vlastne ...to je jedno." stlačila kľučku a vošla do triedy. Samozrejme tam už bola učiteľka a niečo vysvetľovala. 
"...no a potom...aha dobrý deň. Poďte ďalej. Vy ste určite Arianna a Cher. Takže decká tieto baby budú od dnes chodiť k nám do školy buďte na nich dobrý." mlela učiteľka. Bože neznášam toto stále predstavovanie. Príde mi to hrozne trápne. Poobzerala som sa po triede. Všetci na nás zazerali. V triede boli akurát dve voľné miesta no neboli moc blízko seba. Na prvé, ktoré bolo vzadu si namierila Cher takže mne ostalo to druhé čo bolo v tom istom rade ale o niečo v predšie. Ale našťastie bolo pri okne. Tam sedávam najradšej, lebo sa môžem pozerať von a aspoň na chvíľku si nepripadám ako v base. Po tom čo som si sadla a vybrala si učebnicu a učiteľka pokračovala ďalej vo výklade som sa zase poobzerala po triede. Už keď som si myslela že tu nikto zaujímavý nie je som si všimla jeho. Sedel tam ten chalan čo som ho videla na chodbe. Skoro som prestala aj dýchať keď sa pozrel mojím smerom a usmial sa. Sklopila som zrak a usmiala som sa sama pre seba. Potom som sa už snažila sústrediť na učiteľku. Aj sa mi to darilo, pokým mi neprišiel nejaký papierik. Zdvihla som zrak aby som zistila, kto mi to poslal a všimla som si ako sa na mňa ten chalan pozerá. Otvorila som papierik. Bolo tam ‘ty si tá nová čo? asi budeš potrebovať poznámky. stretneme sa? Noah x‘. Ja neverím. On sa chce stretnúť. Páčim sa mu. No moju radosť mi pokazil ďalší lístoček. Tento bol od Cher. Jej písmo spoznám vždy. Písala mi: ‘od koho máš ten lístoček ? od toho chalan však ? pozýva ťa von? odmietni to !!‘. Poslala som jej naspäť odkaz: ‘zbláznila si sa? prečo?‘. Jej odpoveď ma však vôbec nenadchla. Skôr ma úplne nahnevala. Že vraj to nie je môj typ. Čo ona vie o tom či je alebo nie je môj typ. Akurát zazvonilo na koniec hodiny, takže som si to s ňou išla hneď vybaviť. 
"Čo to má znamenať?" odtiahla som je bokom keď sme vyšli na chodbu. 
"Čo máš na mysli?" 

"Cher nerob sa, že nevieš o čom hovorím!!"
"Dobre, dobre, veď nemusíš hneď kričať. Ja len nechcem aby s tým chalanom mala niečo spoločné. On ťa chce len využiť. Poznám takých chalanov." 
"Čo?...ahá už chápem o čo ti ide. Tak tebe sa páči čo? A chceš ho len pre seba!"
"Preboha nie...ja-"
"Ahoj." prerušil nás ten chalan. 
"A-ahoj." vykoktala som. 
"Tak čo? Neodpísala si."
"Jaj aha prepáč. Dobre...,stretnime sa." usmiala som sa.
"Tak ťa čakám poobede pred školou." sladko sa usmial a odišiel. 
"Preboha, Arianna si normála?"
"Do tohto sa láskavo nepleť Cher!" bola som na ňu úplne nahnevaná.
"Maj sa...stretneme sa doma." s týmito slovami som odišla. Celý deň som ju potom ignorovala. Veď čo sa mi do toho pletie? Keď som poobede vychádzala zo školy, nechcela som veriť vlastným očiam. Stál tam Noah a oproti nemu celá rozzúrená Cher, držala ho za tričko. 
"...a nepribližuj sa k nej!" započula som keď som k nim dobehla. On sa na mňa len divne pozrel a potom odišiel preč. 
"Cher! Ako si si to mohla dovoliť? On sa na mňa odteraz už ani nepozrie! Ty si sa na prosto zbláznila??!?" začala som po nej kričať. 
"Arianna pochop to už konečne. On ťa chcel len využiť!"
"To si nemohla vedieť! Vymýšľaš si! Nenávidím ťa!"
"Ale Arianna ja..." 
"Čuš, buď už ticho! Nechcem počuť tie tvoje výmysly! Ničíš mi celý život! Neznášam ťa a už ťa nechcem ani vidieť!" celá nahnevaná som odišla.