Vampire drama - 6. chapter

CHER:

Vyšli sme s chalanmi von, dvojčatám som povedala, nech idú do auta.

„Počkajte tu, hneď sa vrátim.“ Povedala som im a vbehla som naspäť dnu.

„Arianna, ja pôjdem s nimi, pretože oni sa prisťahovali len včera a nepoznajú to tu.“

„Aj my sme sa prisťahovali len včera.“

„Áno...ale ja som tu bývala už aj predtým.“ Rýchlo som si vymyslela výhovorku.

„Aha, okej. Aj tak budem musieť pomáhať ocovi, buď rada, že sa tomu vyhneš.“ Spravila vtipnú grimasu a usmiala sa na mňa.

„Som. Dobre, ahoj!“ zasmiala som sa. vybehla som zas von a nastúpila na miesto pri Zaynovi. Zayn zaradil rýchlosť a vyšli sme na cestu. Vedel, že je zle, tak sa radšej nič nepýtal.

„Odboč.“ Ozvala som sa zrazu.

„Ale tam je les!“

„Povedala som ODBOČ!“ skríkla som a on hneď strhol volant.

„Fajn a čo teraz?!“

„Zastav.“ Povedala som a on v momente vypol motor. Vystúpila som a tresla som z dvermi.

„Vystúp!“ prudko som mu otvorila dvere, že som ich skoro odtrhla. To by ale bolo vysvetľovačiek. Vystúpil z auta a postavil sa vedľa.

„Vy počkajte tu.“ Povedala som dvojičkám.

„Nechystám sa vystúpiť.“ Povedali naraz.

„Poď.“ Schmatla som ho za ruku a ťahala preč.

„Hej, prestaň!“ chytil ma za ruku a prehodil si ma cez rameno. Chrbtom som dopadla na zem, ale hneď som vstala.

„Zbláznil si sa?! len kvôli tomu, že ťa Harry vyrušil v tvojom ’cuckaní‘ si mi skoro pokazil moju pol ročnú snahu neprezradiť sa!“ odrazila som ho od seba.

„Aj tak raz zistí, že nestarneš!“ pribehol ku mne a skoro ma zapichol do zeme, keby nie som rýchlejšia. Uhla som sa mu a podkopla som mu nohy. Padol na zem a ja som si naňho sadla.

„Raz to zistí.“ Povedal už kľudným hlasom.

„Ja viem.“ Udrela som ho do tváre. Chytil ma za plecia a cez hlavu si ma prehodil preč. Teraz si pre zmenu on sadol na mňa.

„Tak keď to vieš, prečo jej to nepovieš? Ona si myslí, že máš sedemnásť.“

„Ja viem, ale čo mám robiť.“

„Sprav z nej upíra. Nebolo by na škodu, keby žila večne.“ Zaškeril sa.

„Zayn, zbláznil si sa? to nemôžem spraviť.“

„Prečo?“

„Ja...“

„Prečo ti na nej tak záleží?“ skočil mi do reči.

„Ja neviem! Rozumieš? Neviem!“

„Že si ju chcela najprv zabiť.“ Začal sa smiať.

„Nie!“

„No tak. Priznaj si to.“

„Dobre fajn, chcela.“

„Prečo si to nespravila?“

„Lebo...lebo ja sa na teba aj hnevám.“

„Čože? Prečo?“

„Ja som ťa neprosila o to, aby si zo mňa spravil beštiu. Ja som nechcela byť upír.“

„Ale no. Nepovedz mi, že si toto nechcela.“ Usmial sa.

„Tak...Chcela. Vieš, ona mi pripomína mňa. Je bláznivá, je voľná, môže si robiť čo len chce. Je človek.“ Pozrela so mu priamo do očí. Usmial sa a zohol sa ku mne. Prilepil svoje ústa na moje. Odtiahol sa a vstal. Pri to pomohol vstať aj mne.

„Odveziem ťa domov?“

„Nie, pobehnem si.“ Usmiala som sa naňho. Stiahol ma k sebe a naposledy ma pobozkal, než som mu ušla preč. Za pár sekúnd som bola pri dome. Rýchlo som vbehla do svojej izby a prezliekla som si špinavé veci.

Vampire drama - 5. chapter

ARIANNA:

Keď sme došli domov, najprv som sa vydala na expedíciu, či oco náhodou neprišiel domov skôr. Potom som ich vpustila dnu. Sadli sme si do obývačky a začali sme sa rozprávať. Oni sa tam smiali na starých historkách a ja som len sedela s nechápavým výrazom v tvári.

„Idem radšej spraviť niečo jesť.“ Vstala som sa išla som malou chodbičkou do kuchyne. Počula som veľmi zvláštne syčanie.

„Hej!“ skríkla Cher. Otočila som sa a všetci sa na mňa usmievkali, ako...debili. Zdvihla som obočie a otočila som sa naspäť. Prehrabovala som sa v skrinkách a hľadala som niečo normálne jesť. A našla som čipsy! Nasypala som ich do misky a pobrala som sa naspäť za nimi.

„...takže ona to nevie?“ počula som druhú polku Zaynovej vety.

„Čo neviem?“

„Ehm...žee...Harry a Marcel sú dvojičky.“

„Ty si osprostený?“ zatvárila som sa divne.

„Hej! Nehovor mi, že som sprostý!“ prudko vstal.

„Dobre, prepáč.“ Prevrátila som oči a sadla som si. On sa usmial a tiež si znovu sadol. Zase začali kecať a ja som sa začala nudiť, ale nedala som to najavo. Začala som si ich detailnejšie obzerať. Na Marcelovi som mohla oči nechať. On je taký...dokonalý. Presne môj typ. Taký nenápadný krásavec. Potom som oči prepla na Harryho. Ako keby si pritiahol moju pozornosť. Pozeral sa priamo na mňa, ani nežmurkol. Neviem prečo, ale len veľmi ťažko som od neho odvrátila pohľad. Zapozerala som sa na Cher a Zayna. Vážne by sa spolu hodili. Úplne ako keby boli...stvorený len jeden pre druhého. Je to zvláštne. Zapozerala som sa na ich ruky. Oni sa držali za ruky! A Cher... Cher ho škriabala po ruke až do krvi. Panebože...a on nič nerobí. Veď to je...divné. Musím sa jej to opýtať. Ale...nie teraz. To by bolo divné, čo by si pomysleli.

„Ahojte dievčatá! Som doma!“

„Panebože, ja som zabudla!“ rýchlo som vyletela z kresla a utekala k ocovi.

„Ahoj zlatko.“ Dal mi pusu na líce.

„Eh, ahoj oci...máme návštevu.“

„Vážne? Takže ste si už našli kamarátov?“

„Oci, nemám desať rokov. Máme sedemnásť, nebolo to až tak ťažké. Sú to Cheriny nejaký starý kamaráti. Nevadí, že sú tu?“ spýtala som sa nádejou v hlase.

„Nevadí. Aj tak musím ísť ešte na nákup, ale myslel som, že pôjdeš so mnou.“

„Prepáč.“

„Nevadí. Prišiel som si len pozrieť, že čo treba nakúpiť.“

„Tak, ja ti spravím zoznam a ty zatiaľ...sa choď prezliecť, alebo čo. Len mi prosím nesprav nijaký trapas.“ To posledné som zašepkala, aby to nebolo počuť.

„Neboj.“ Žmurkol na mňa. Prevrátila som oči a išla do kuchyne. Zobrala som si malý papierik a spísala som všetko potrebné a všetko, čo chcem. Prišla som naspäť k ocovi a podala som mu to.

„Tak sa maj oci.“ Vytlačila som ho von z dverí a išla naspäť k nim.

„Prepáčte.“ Ospravedlnila som sa a sadla som si naspäť.

„Čo je?“ spýtala som sa, keď som si všimla, ako na mňa všetci zízajú.

„Ale nič, nič.“ Povedal Harry a všetci pozreli inam. Oni sú vážne divný. Teda až na moju Cher. Tá je tak správne divná.

„Nechceš mi ukázať tvoju izbu?“ spýtal sa Zayn Cher. Vyvalila som na ňu oči. Snáď nebude súhlasiť.

„Jasné!“ zdvihla sa a potiahla ho za ruku.

„Adriana, ty sa zatiaľ venuj Stylesčatám.“ Usmial sa na mňa Zayn cez plece.

„Ja som Arianna.“ Opravila som ho, ale pochybujem, že to počul.

„Prepáč!“ zakričal. Preboha, on to počul. Otočila som sa naspäť k nim.

„Koľko máš vlastne rokov?“ spýtal sa Harry.

„Sedemnásť...a vy?“

„My máme devätnásť.“ Povedal Marcel a usmial sa na mňa.

„Super...“ zamrmlala som si. Ostalo trápne ticho.

„Nechceš nám tiež ukázať tvoju izbu?“ žmurkol na mňa Harry.

„Ehm, vieš, ja, no...dobre.“ nenašla som žiadnu výhovorku, tak som prikývla. Vstala som z kresla.

„Poďte.“ Kývla som rukou, aby išli za mnou.

„Choďte, ja za chvíľu prídem, ešte musím ísť na wc. Kde je tu prosím?“ ozval sa Marcel.

„Prvé dvere vľavo.“ Ukázala som na chodbu.

„Ďakujem.“ Usmial sa na mňa.

„Nie je začo. A ty poď.“ Otočila so sa Harrymu chrbtom a išla som smerom na schody. Vyšli sme schody a išli sme do mojej izby. Dvere od kúpeľne boli otvorené a na Cherinej izby tiež.

„Preboha, aspoň dvere si zavrite! Fuj.“ Spravila som dávivý zvuk a išla som jej zavrieť dvere. Zavrela som aj tie svoje a vrátila som sa naspäť k Harrymu.

„Máš peknú izbu.“ Pochválil mi ju.

„Ale, že?“

„Áno.“ Zasmial sa.

„Ďakujem.“ Otočila som sa mu chrbtom. Zase som počula to syčanie, ale odignorovala som to, asi mi len šibe.

„Hej!“ počula som výkrik a hneď som sa otočila. „Ehm...pekná izba.“ Nervózne sa ošíval.

„Ďakujem, Marcel.“ Usmiala som sa naňho.

„Však nestojte, ako teliatka a sadnite si.“ Zasmiala som sa, ale bolo to trápne, pretože som sa siala len ja.

„Hmmmm....“ ozvalo sa z vedľajšej izby. Harry sa začal smiať, Marcel prevrátil oči a mne prišlo mierne zle. Preboha, čo tam robia.

„Zaaayn?“ zakričal Harry.

„ČO?!“ zakričal rozzúrený Zayn. Aj som sa trochu zľakla a odstúpila som od dverí do kúpeľne bližšie k Marcelovi. Sadla som si vedľa neho na moju posteľ. Och môj bože, och môj bože! ON MA CHYTIL ZA RUKU! V hlave som začal skackať a výskať. No v reálnom svete som sa naňho len usmiala a on mi úsmev opätoval.

„Musíme už ísť!“ Harry si nás nevšímal.

„To si robíš srandu??!?!“ rozrazil moje dvere. Vyvalila som oči a trochu sa schovala zaňho.

„Zayn, uvedom sa!“ buchla doňho Cher. Vysmiata si sadla k nám. Zhlboka sa nadýchol a vydýchol. Usmial sa a pozrel na mňa.

„Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť, Adriana.“

„Ja som Arianna.“

„Jasné! Prepáč. Na mená nie som príliš dobrý.“ Ospravedlňujúco sa usmial. Usmiala som sa tiež.

„Dobre, Arianna, ja ich odprevadím, kľudne ostaň tu.“ Žmurkla na mňa Cher. „Poďte.“ Otočila sa.

„Hneď prídem.“ Zakričal Marcel.

„OK!“ zakričala Cher naspäť. Nechápavo som naňho pozrela. Usmial sa na mňa a chytil mi tvár do jeho veľkých dlaní. POBOZKAL MA!!!!

„Tak ahoj zajtra, v škole.“ Odtiahol sa, zamával mi a odišiel.

News.

I've got some news guyz! Marcel Styles have kissed Arianna! Awww :3 It's cute, isn't it? Marianna or Arcel? I think Marianna rather :D

Vampire drama - 4. chapter

CHER:

Hneď ako zazvonilo Arianna vybehla z triedy.
"Čo jej je?" prišiel k nám Harry ukazujúc na dvere.
"Asi sa jej nepozdávaš." zasmiala som sa.

"Inak čo máš toto zase za účes? Vyzeráš jak mimozemšťan."
"Podľa mňa to má dobré." ozval sa Marcel.
"Ďakujem .. no, ale stále aspoň nejako vyzerám. Nie ako vy traja. Ste stále rovnaký. Nenudí vás to ešte?"

"No skús povedať že takto nevyzerám dobre." podpichoval Zayn. Ja som len prevrátila oči, zobrala som si veci a išla nájsť Ariannu. Čakala na mňa pred triedou.
"Čo si tak rýchlo vybehla?" spýtala som sa jej.
"Ale ten Harry mi liezol na nervy. A to čo bolo za zradu že si sedela so Zaynom?"

"Aha...ja som si myslela že sa ti páči.
"Niee... to nie ten, to ten druhý."
"Kto Marcel?"
"Áno ten. Je taký zlatý."
"A nie je ti to jedno? Veď sú úplne rovnaký." zasmiala som sa. Zamračila sa na mňa.
"Dobre, dobre, viem, že nie sú úplne rovnaký." zdvihla som ruky že sa vzdávam.

"A neodpovedala si." nebezpečne mi vystrela ukazovák pred tvárou.
"Ty si sa niečo pýtala?" Nadýchla sa že mi odpovie, no ja som jej len vyplazila jazyk a uštipla som ju do líca. Ešte mi na to chcela dačo frflať ale akurát došli chalani a ona hneď stíchla.

"Neprídete dnes ku nám? Pokecať trocha?" navrhla som chalanom. Arianna vyvalila oči a potiahla ma za rukáv.
"Čo ?" pozrela som na ňu.
"Môžme sa porozprávať?" potiahla ma trocha bokom.
"No čo chceš ?"

"Zbláznila si sa ? Len tak ich pozvať ? Čo myslíš čo na to povie otec keď dovedieme domov troch cudzích chalanov?"
"Kľuud, ja to s tvojím otcom vybavím. A navyše nie sú cudzí. Ja ich poznám."
"No dobre...ale aj tak si nemyslím že je t dobrý nápad". Na to som jej už nič nepovedala iba som jej cmukla a otočila som sa naspäť k chalanom.
"Tak?" čakala som na odpoveď.
"Jasne. Veď prečo nie ? Už sme sa dlho nevideli." súhlasil za všetkých Zayn.

Po vyučovaní sme už všetci stáli pred školou a čakali sme už len na Zayna. Jasne typický Zayn. Vždy mešká.
"Máš auto?" spýtala som sa ho keď konečne došiel. Iba sa zasmial a kývol aby sme šli za ním. Som zvedavá čo zas má za auto. Dúfam že nie nejaký vrak ako naposledy. Po krátkej prechádzke parkoviskom zastavil pred krásnym čiernym mustangom.
"To je tvoje?" skoro som aj ústa zabudla zavrieť.
"Čo na to povieš?" spýtal sa ma.
"Noo ..lepšie ako to posledné." robila som sa že ma to nezaujíma.

Zasmial sa. Vedel že to iba hrám.
"Ak mám dobré informácie tak si vždy chcela také auto. Alebo sa mýlim?" zdvihol jedno obočie.
"Nie, nemýliš." odvrkla som a nasadla som dopredu vedľa šoféra. Potom nastúpili všetci. Arianna sedel vzadu medzi dvojčatami.
"Len žiadne blbosti." povedala som Zaynovi a kývla som smerom dozadu k Arianne.
"Neboj...nie som nebezpečný." žmurkol na mňa a vyrazili sme.

Vampire drama - 3. chapter

„Cheeeeeeeeeeeer!! Vstávaj!“ kričala som na celý dom. Vbehla som jej do izby. Vyvaľovala na mňa oči a otvárala ústa ako ryba na suchu.

„Ty už ma máš rada?“

„Čo? Jáj jasné. Mám, to som len zo zúrivosti vykríkla.“ Vyplazila som na ňu jazyk.

„Už by som a zabudla, aký sú ľudia divný.“ Povedala s divným výrazom v tvári a ja som sa začala smiať.

„Vieš čo sa včera stalo?“

„No čo?“

„Keď si odo mňa odradila toho....no, ja už ani neviem, ako sa volal. Tak som išla do školy naspäť, lebo keby som šla domov, tak by sa ma oco vypytoval hovadiny...a tam ešte boli taký traja chalani...hmm. dvaja z nich boli dvojičky a ten tretí bol nejaký ich kamarát, alebo čo, no to je proste jedno. Ale jeden z tých dvojičiek bol...úžasný. Zistila som, ako sa volá! Volá sa Marcel a jeho dvojča sa volá Harry...hmmm, Marcel, je krásne meno. Ale toho tretieho meno som nezistila... hmm..., ale hodili by ste sa spolu.“ Ani nadychovať som sa pomaly nestíhala, ako som hovorila. Ona len vyvaľovala oči a chcela niečo povedať, len som ju nenechala.

„Poď vstaň! Nech už sme čo najskôr v škole.“ Chytila som ju za ruky a vytiahla som ju z postele.

„Namaľuj sa! Možno toho chalana zbalíš.“ Žmurkla som na ňu a utekala som naspäť do mojej izby. Obliekla som si svoje najobľúbenejšie ružové rifle, ktoré mi prinášajú šťastie a voľný sveter. Aj ten mi prináša šťastie. Pre istotu. Zišla som dolu, ale hneď som sa vrátila hore, pretože som si zabudla tašku. Akurát som stihla Cher, ako vychádzala z jej izby. Zišli sme schody a išli do školy pešo. Lebo oco už nebol doma. Len tak tak sme to stihli. Sadli sme si vedľa seba do poslednej lavice. Celú hodinu sme sa rozprávali a nevnímali, čo si tam učiteľ kecá. Po hodine sme sa vybrali ku svojím skrinkám vymeniť si veci.

„Ááá, Cher, pozri sa! to sú oni. Hmmm...ja som ti vravela, že sa ti bude páčiť.“

„Ja viem, ako sa volá.“

„Heej? Ako?“ vyzvedala som.

„Volá sa Zayn.“

„A z lade to vieš? Hmm?“

„Sme starí kamoši. Hej, Zaayn!“ zakričala a zamávala naňho. Otočil sa a aj na tú diaľku som videla, ako sa mu zablyslo v očiach. Zvláštne. On aj tie dvojičky prišli k nám.

„Ahoj Cher. Zase iný účes?“ uchechtol sa.

„Tak dlho sme sa nevideli.“

„Snáď tisíc rokov.“ Prižmúril oči.

„Ahojte, ja som Arianna.“ Vybehlo zo mňa. Bože, to je trápne. Najradšej by som sa teraz prepadla pod zem.

„Ahoj Arianna, ja som Zayn. Toto je Harry a tento nerd je Marcel.“ Popredstavoval mi ich. Ako keby som to nevedela – pomyslela som si. Akurát vtedy zazvonilo na ďalšiu hodinu.

„Cher, nejdeš?“ spýtala som sa, keď som si všimla, že sa ani nepohla.

„Prídem za chvíľku, choď bezo mňa.“ Usmiala sa na mňa a poslala ma do triedy. Len som prevrátila oči. Vošla som tesne pred učiteľom a sadla som si. Vedľa mňa ostalo voľné miesto a keďže Cher neprichádzala, vedľa mňa si sadol...ten...ako sa volá. Jáj, Harry.

„Čauko.“ Prihovoril sa mi.

„Ahoj.“ Zdvihla som jedno obočie.

„Ako sa máš?“

„O čo sa pokúšaš?“

„Nemôžem sa spýtať?“

„Eh, nie?“

„Ale noo.“ Položil mi ruku na koleno.

„Ak tú ruku okamžite nedáš dole, tak ti ju odtrhnem.“ Precedila som skrz zaťaté zuby. Zablýskal zubami a ruku posunul vyššie, no zrazu ju hneď dal dolu. Obzrel sa a ja som bola hrozne zvedavá, prečo tak rýchlo zmenil názor. Pozrela som, načo sa obzrel a uvidela som Marcela a Zayna, ako po ňom hrozne zazerajú. Otočil sa naspäť a ja som sa naňho vyškerila. Zavraždil ma pohľadom a pozrel sa dopredu. Pozrela som von oknom. Potom som sa rýchlo otočila naspäť na Zayna, lebo som si niečo uvedomila. Vedľa neho sedela Cher! Tá potvora, veď toto si vypije! Kvôli nej, teraz sedím vedľa tohto...debila.

Konečne! KONEČNE!! Zvoní! Brutálne rýchlo som vstala zo stoličky, že sa skoro prevrátila, ale Harry ju zachytil. Vyšla som z triedy ešte rýchlejšie, než učiteľ.

Vampire drama - 2. chapter

„Cheeeeeeeeeeeer! Vstávame!“ zakričala som jej do ucha.

„Čo je?!“ prudko zodvihla hlavu, až spadla z postele. Začala som sa hrozne smiať. Vošli sme do kúpeľne a ja som si začala umývať zuby. Neviem čo robila Cher, veľmi som sa na ňu nepozerala. Bola som až príliš sústredená na moje líčenie. Predsa v prvý deň musím vyzerať dobre, nie?

„Baby, poďte už! Už ideme neskoro.“ Zakričal na nás oco. Schytila som svoju tašku a zbehla som po schodoch dolu. Cher tu už bola. Nasadli sme do auta a oco zaradil brutálnu rýchlosť. Asi za päť minút sme boli pri škole. Bolo mi mierne zle a Cher sa na mne smiala. Aj oco sa mi smial! Zložila som si ruky na hrudi a prešla som do riaditeľne. Tá riaditeľka bola celkom mladá. Nie ešte taká stará, zatrpknutá, ako som očakávala. Oco s ňou debatoval, ja som si veľmi nevšímala čo hovorila. Dala nám rozvrh a poslala nás preč. Kráčali sme po chodbe a hľadali sme našu triedu.

"Omg, omg. Cher, Cher pozri ten je tááák krásny." roztápala som sa pri pohľade na toho krásneho chalana čo prešiel okolo. 
"Neviem možno mám halucinácie, ale zdalo sa mi že na mňa žmurkol. Bože asi odpadnem. Videla si ho?? Bol úžasný."
"Ale no tak. Nemusíš sa hneď zblázniť z prvého chlapca čo zbadáš." podpichovačne zahlásila medzitým, ako si ukladala veci do svojej skrinky. 
"No makaj lebo nestihneme na hodinu. A navyše musíme ešte nájsť triedu"
"Kľúúúd. Dnes sme tu prvý deň takže máme právo meškať." žmurkla na mňa a zabuchla skrinku. 
"Dobre, dobre." zasmiala som sa.
"No ukáž ten rozvrh." vytrhla mi ho z ruky. 
"A kde máš svoj?" 
"Ach neviem asi som ho stratila" povedala bezstarostne. 
"To si ho už stihla stratiť?" chytila som ju za lakeť a viedla chodbou, kým ona lúštila ten kus papiera. 
"Hm, takže budemééé..." 
"Tu." skočila som jej do reči.

"Aha áno. Kedy si si to stihla naštudovať? Vlastne ...to je jedno." stlačila kľučku a vošla do triedy. Samozrejme tam už bola učiteľka a niečo vysvetľovala. 
"...no a potom...aha dobrý deň. Poďte ďalej. Vy ste určite Arianna a Cher. Takže decká tieto baby budú od dnes chodiť k nám do školy buďte na nich dobrý." mlela učiteľka. Bože neznášam toto stále predstavovanie. Príde mi to hrozne trápne. Poobzerala som sa po triede. Všetci na nás zazerali. V triede boli akurát dve voľné miesta no neboli moc blízko seba. Na prvé, ktoré bolo vzadu si namierila Cher takže mne ostalo to druhé čo bolo v tom istom rade ale o niečo v predšie. Ale našťastie bolo pri okne. Tam sedávam najradšej, lebo sa môžem pozerať von a aspoň na chvíľku si nepripadám ako v base. Po tom čo som si sadla a vybrala si učebnicu a učiteľka pokračovala ďalej vo výklade som sa zase poobzerala po triede. Už keď som si myslela že tu nikto zaujímavý nie je som si všimla jeho. Sedel tam ten chalan čo som ho videla na chodbe. Skoro som prestala aj dýchať keď sa pozrel mojím smerom a usmial sa. Sklopila som zrak a usmiala som sa sama pre seba. Potom som sa už snažila sústrediť na učiteľku. Aj sa mi to darilo, pokým mi neprišiel nejaký papierik. Zdvihla som zrak aby som zistila, kto mi to poslal a všimla som si ako sa na mňa ten chalan pozerá. Otvorila som papierik. Bolo tam ‘ty si tá nová čo? asi budeš potrebovať poznámky. stretneme sa? Noah x‘. Ja neverím. On sa chce stretnúť. Páčim sa mu. No moju radosť mi pokazil ďalší lístoček. Tento bol od Cher. Jej písmo spoznám vždy. Písala mi: ‘od koho máš ten lístoček ? od toho chalan však ? pozýva ťa von? odmietni to !!‘. Poslala som jej naspäť odkaz: ‘zbláznila si sa? prečo?‘. Jej odpoveď ma však vôbec nenadchla. Skôr ma úplne nahnevala. Že vraj to nie je môj typ. Čo ona vie o tom či je alebo nie je môj typ. Akurát zazvonilo na koniec hodiny, takže som si to s ňou išla hneď vybaviť. 
"Čo to má znamenať?" odtiahla som je bokom keď sme vyšli na chodbu. 
"Čo máš na mysli?" 

"Cher nerob sa, že nevieš o čom hovorím!!"
"Dobre, dobre, veď nemusíš hneď kričať. Ja len nechcem aby s tým chalanom mala niečo spoločné. On ťa chce len využiť. Poznám takých chalanov." 
"Čo?...ahá už chápem o čo ti ide. Tak tebe sa páči čo? A chceš ho len pre seba!"
"Preboha nie...ja-"
"Ahoj." prerušil nás ten chalan. 
"A-ahoj." vykoktala som. 
"Tak čo? Neodpísala si."
"Jaj aha prepáč. Dobre...,stretnime sa." usmiala som sa.
"Tak ťa čakám poobede pred školou." sladko sa usmial a odišiel. 
"Preboha, Arianna si normála?"
"Do tohto sa láskavo nepleť Cher!" bola som na ňu úplne nahnevaná.
"Maj sa...stretneme sa doma." s týmito slovami som odišla. Celý deň som ju potom ignorovala. Veď čo sa mi do toho pletie? Keď som poobede vychádzala zo školy, nechcela som veriť vlastným očiam. Stál tam Noah a oproti nemu celá rozzúrená Cher, držala ho za tričko. 
"...a nepribližuj sa k nej!" započula som keď som k nim dobehla. On sa na mňa len divne pozrel a potom odišiel preč. 
"Cher! Ako si si to mohla dovoliť? On sa na mňa odteraz už ani nepozrie! Ty si sa na prosto zbláznila??!?" začala som po nej kričať. 
"Arianna pochop to už konečne. On ťa chcel len využiť!"
"To si nemohla vedieť! Vymýšľaš si! Nenávidím ťa!"
"Ale Arianna ja..." 
"Čuš, buď už ticho! Nechcem počuť tie tvoje výmysly! Ničíš mi celý život! Neznášam ťa a už ťa nechcem ani vidieť!" celá nahnevaná som odišla.

Today.

Today is the day with big D! :3 I will post sooo many chapters VD but in Slovak language, I'm sorry, but I haven't translated it :(
But I hope, you'll read it! xx